William Enaam

V súčasnosti sa už ročné obdobia začínajú a končia nečakane. Je to akési posunuté. Tohto roku prišla jeseň opäť náhle a veľmi skoro. A my sa musíme prispôsobiť. Jeseň je nádherné ročné obdobie. Hýri farbami. Prvá polovica jesene zvykne byť teplá, poznačená babím letom. Slnko už začína byť zubaté. Stromy sa menia na maliarsku paletu. A to je čas na výlety. Ideálne obdobie na poznávanie svojej rodnej krajiny. Spojiť návštevu prírody s kultúrnym zážitkom – to je návšteva pamiatok. Obdobie jesene je čas na pamiatky. Nie je už horúco a nie je ešte zima. Ak svieti slniečko, alebo je polooblačno zážitok je silný. Medzi pamiatkami na Slovensku dominujú hrady. Sú to objekty ideálne pre rodinné výlety.

K intenzívnejšej výstavbe kamenných stredovekých hradov došlo na Slovensku po tatárskom vpáde v rokoch 1241 – 1242, za vlády kráľa Bela IV. Ukázalo sa, že len kamenné hrady sú schopné ako tak odolať plieneniu, akého boli schopní Tatári. Kráľ Belo IV. poučený touto skutočnosťou, dal postaviť na strategicky dôležitých miestach kamenné hrady ako obranný systém krajiny, proti prípadným opakujúcim sa nájazdom Tatárov a iných národov. Po roku 1241 – 1242 môžeme hovoriť o hromadnej výstavbe kamenných hradov. V snahe urýchlene zdokonaliť obranný systém krajiny, prebudovávali sa niektoré staré hrady a stavali sa najmä nové.

Osobitnú funkciu mali mestské hrady, ktoré sa budovali na obranu bohatých stredoslovenských banských miest. Vznikali už v 14. storočí na mestskom pozemku, kde bola na vyvýšenom mieste opevnená akropola a do ich areálu patril väčšinou aj mestský farský kostol a radnica, prípadne kráľovský dom a sídlo komorského grófa. Najvýznamnejšie mestské hrady na Slovensku boli v stredoslovenských banských mestách – v Banskej Bystrici, Banskej Štiavnici a Kremnici.

Po prepadnutí dolného Považia Turkami v roku 1530 sa reorganizovala celá obrana krajiny. Boli vytvorené tri tzv. kapitanáty, ku ktorým patrili desiatky hradov na čele s vojenským velením. Turci držali svojimi nájazdmi v šachu hlavne šľachtu, ktorá bola nútená investovať do hradov väčšie sumy na zdokonalenie ich obranyschopnosti. Kráľ a uhorská šľachta si povolávali talianskych, ale aj iných odborníkov, ktorí tu budovali dokonalé obranné hradné systémy. Na hradoch sa budovali delové bašty a rozľahlé opevnenia. Južné Slovensko bolo v 16. storočí veľmi ohrozenou časťou Uhorska na rozdiel od severných častí (Spiš, Šariš), ktoré sa nachádzali mimo priameho ohrozenia. Z toho dôvodu bol napríklad severne položený hrad Zborov lepšie opevnený až v druhej polovici 16. storočia.

S rozširovaním novej delostreleckej vojenskej techniky sa menil spôsob opevňovania panských sídel. Vysoké múry stredovekého hradu stratili svoju obrannú účinnosť. Začali prevažovať nížinné pevnosti hviezdicovej dispozície s múrmi hrubými niekoľko metrov, s komorovými strieľňami, spevnené bastiónmi, v ktorých sa uplatnil nový obranný systém kazemát (Komárno, Ilava, Leopoldov).

Po porážke Turkov roku 1683 , keď sa postupne upevnila moc habsburského absolutizmu v Uhorsku, časť uhorskej šľachty sa pridala k Habsburgovcom a druhá časť bojovala proti nim. Všetky stavovské povstania v Uhorsku boli potlačené. Povstalecké vojská pri ústupe hrady ničili a podpaľovali (Lednica, Vršatec, Levice, Šariš a iné). Neobývané hrady boli úkrytom pre povstalecké vojská, preto po úplnom víťazstve centralistickej moci boli na príkaz cisára Leopolda I. desiatky hradov vyhodené do povetria. Násilnej demolácii sa ubránili len obývané alebo už úplne spustnuté hrady. Z väčšiny slovenských hradov boli v prvej štvrtine 18. storočia už iba ruiny. Okolo roku 1809 aj Napoleonove vojská zničili niekoľko hradov na západnom Slovensku (Pajštún).

Hrady postupne zanikajú i po požiaroch a po nedostatočnej údržbe ich majiteľmi. Obdobie 18. a 19. storočia patrí stavbe kaštieľov a kúrií, ktoré už nemali obrannú funkciu, a stavali sa tak, aby zabezpečili najmä bytové pohodlie pre majiteľov s dôrazom na priestrannosť, svetlo, luxus a ľahkú dostupnosť.

Slovensko má približne osemdesiat zrúcanín s väčšími nadzemnými zvyškami stavieb. Lesy schovávajú aj časti zaniknutých hradných objektov, ktorých je niekoľko desiatok. Objektov, ktoré prešli rekonštrukciou a sú využité na expozičné účely múzeí je iba osem. Väčšinou nám ostali zrúcaniny. Môžete si vybrať. Zrúcanina? Múzeum? Návšteva zrúcaniny má svoje výhody. Strávite čas v tichu, prírode a môžete si urobiť opekačku. Návšteva muzeálneho objektu je bohatým zdrojom množstva zaujímavých informácii. A ako postupovať?

Siahnite po dobrom sprievodcovi Slovenskom. Prelistujte si publikáciu a zvážte ako ďaleko chcete za poznaním cestovať. Ide o jednodňový jesenný výlet. Malo by to byť iba do 100 km. Môžete sa vrátiť na miesto, ktoré Vás okúzlilo a neboli ste tam celé desaťročie. Zaujímavé by bolo navštíviť objekt, ktorý ste ešte nikdy naživo nevideli. Rozhodnite sa kam by ste šli. Získajte informácie potrebné k ceste – prístup k pamiatke, stav pamiatky a samozrejme históriu pamiatky. Večer sa treba zbaliť. Fotoaparát prípadne kameru, turistické oblečenie a proviant. Ráno je nevyhnutné skoro vyraziť. Deň treba poriadne využiť.

Mediálne najznámejšie hradné objekty na Slovensku sú Bratislavský hrad, Krásna Hôrka, Spišský hrad, Ľubovniansky hrad, Červený Kameň, Zvolen, Bojnice, Strečno, Budatín a Čachtice. Každý hrad je niečím zaujímavý a jedinečný. Pre dlhšie turistické výlety sú vhodné naše najvyššie položené hrady Muráň, Zniev a Liptovský hrad.

Zrelaxovať sa v krásnej prírode sa dá na hrade Pustý hrad pri Zvolene, Sklabiňa pri Martine, Šášov, Revište, Gýmeš, Šariš, Blatnica a Čabraď

Jednoduchý prístup je na zrúcaniny Slanec, Veľký Kamenec, Brekov a Čičava. Sú to vhodné hrady na výlety s menšími deťmi. Návšteva hradu môže trvať dve alebo tri hodiny. Je príjemné spojiť obhliadku hradu s niečím iným. Napríklad pozrieť si kaštieľ pod hradom, alebo kaštieľ v neďalekej dedine. Možno iný hrad vzdialený iba pár kilometrov. Pekný zážitok je aj z návštevy mestského múzea, ktoré môžete navštíviť v najbližšom meste. Bojnice spojiť s návštevou ZOO, Veľký Kamenec spojiť s návštevou kaštieľa v Borši, ktorý leží po ceste k hradu. Hrady Jasenov, Brekov, Čičava je možné pozrieť si v jeden deň. Sú od seba vzdialené iba niekoľko kilometrov. Šikovnejší stihnú pridať aj obhliadku kaštieľa v Humennom.

Dnes Slováci poznajú Chorvátsko, Bulharsko, Egypt a Grécko – Slovensko ešte vždy ostáva mimo ich záujmu. Ľudia však prichádzajú na to, že na Slovensku sa dá prežiť krásna dovolenka, víkend a zaujímavý je aj jednodňový výlet. Poznávajme pamiatky na jeseň a v období prichádzajúcej zimy. Farebné opadané lístie alebo drobný snehový poprašok na hrade vytvárajú neopakovateľnú atmosféru. Ak použijeme vhodné oblečenie a obuv, zážitok je zaručený.