William Enaam

Okrem lásky nie je nič, kvôli čomu by stálo za to žiť. Wim Wenders

Chcem sa s Vami podeliť o radosť a veľký smútok. Chcem sa s Vami podeliť o nadšenie a silný zážitok. Chcem Vám napísať o skvelej knihe, ktorá má všetky tieto pocity na svedomí. Skvelá kniha – nie, to je nevhodné slovné spojenie. Báječná, nie, bŕŕ! Je úžasná. Je krásna. Je nádherná. Áno to je to pravé slovo. Je nádherná! Šokujúco pravdivá! Šokujúco skutočná! Je láskavá, a pritom mrazivá svojou pravdivosťou. Iba pred chvíľou som ju dočítal. Viem, že moje slová budú sentimentálne a silno citovo podfarbené ešte čerstvými dojmami z nej. A? Neriešim to. Chcem to napísať. Teraz, hneď a okamžite! Inak sa zadusím prívalom pocitov, ktoré vo mne rezonujú. Rozhodila ma a nič vo mne nenechala tak, ako bolo pred tým. Poďme však pekne od začiatku.

Pred pár mesiacmi, bolo to asi v júni, skutočne si to už presne nepamätám. Bolo leto. Myslím, že sobota podvečer. Sedel som doma. Nenudím sa, pretože to neviem. Občas ma však prepadne nechuť ku všetkému a ku každému. Aj v ten večer sa vo mne odohrávalo niečo podobné. Sám vo svojom malom útulnom byte. Ležal som na sedačke a pri mne sa vyvaľoval a gúľal očami môj pes. Taký smiešny, malý a ešte mladučký jazvečík. Chytala ma depka. Neznášam to slovo a snažím sa ho nepoužívať, ale bolo to niečo také. Asi som sa cítil sám. Všetci boli niekde a s niekým. Jednoducho môj čas na depku. Prepínal som televízne kanály. Nič ma nebavilo a nič ma nedokázalo zaujať. Chvíľu dlhšie som ostal visieť na jednom televíznom kanáli. Bežala relácia, ktorá ma neoslovuje a jej moderátorka ma priam irituje. Odohráva sa to niekde na streche s pozvanými hosťami. Aj v tej chvíli bola „moderátorka“ u niekoho na návšteve. Neznáma ale sympatická žena rozprávala o tom, že už niekoľko rokov žije v New Yorku. Do mesta snov prišla, aby ho spoznala, ale rozhodne sa v ňom neplánovala natrvalo usadiť. Osud to chcel inak. Spoznala jedinečného muža a vydala sa. Žena mala pri spomínaní slzy v očiach. Hovorila o tom, že má dve deti, ktoré myslím, že boli aj v televíznych záberoch. Ostala s deťmi v ďalekej Amerike sama. Manžel nečakane zomrel. Žena už takmer plakala a pre príval citov sa musela odmlčať. Pozeral som na obrazovku ako zhypnotizovaný. Nemohol som odtrhnúť oči od tej ženy. Žiadna modelka. Obrovská sympaťáčka. Zrazu som chcel vedieť všetko. Poznať jej životný príbeh. Čo sa stalo? Prečo jej manžel zomrel? Ako? Čo bude teraz robiť? Hovorila o tom, že to nemá jednoduché. Uvažovala aj o návrate na Slovensko. Zatiaľ však ostáva v Amerike, v New Yorku.

Okrem „moderátorky“ bola v byte a potom na streche domu niekde v New Yorku aj Evita Urbaníková – dnes už známa spisovateľka, kedysi aj moderátorka. Žena, ktorá napísala úspešné knihy, ktoré ma však neohúrili. Podľa môjho názoru je to ukecaná, všetečná, priam otravná žena. Nechcel by som ju mať doma. Na druhej strane je veľká fešanda, inteligentná a mimoriadne sčítaná žena. Kam sa hrabem na jej sčítanosť a jej prehľad o knihách. Je veľmi šikovná. Založila vlastné vydavateľstvo. Úspešné vydavateľstvo. Podaril sa jej husársky kúsok, pretože knihy jej vydavateľstva sú veľmi úspešné a svojou grafickou úpravou typické. Už pri pohľade na knihu viete, že je z vydavateľstva Evity Urbaníkovej. A to sa hocikomu nepodarí. Všetka česť.

Odbočil som trošku viac, ako som chcel. Jednoznačne ma príbeh mladej sympatickej ženy zaujal – a to natoľko, že sa mi natrvalo vryl do pamäte. Potešili ma slová Evity Urbaníkovej, ktorá hovorila, že vydáva knihu tejto sympaťáčky, v ktorej opisuje svoje životné osudy a najmä svoj pobyt v Amerike. V zlomku sekundy mi hlavou prebleslo – „Nebolo by zlé si to prečítať.“ Zmocnila sa ma stopercentná istota, že by to bolo dobré čítanie.

Prešli celé týždne a napriek tomu, že mi reportáž ostala usadená v hlave som po knihe, ktorá len mala vyjsť nepátral. Pred týždňom som v kníhkupectve narazil na modrú, útlu knižku. Okamžite som vedel o akú knihu ide. Váhal som. Finančne som na tenkom ľade a musím sa pohybovať iba pomaličky, krok posun krok. Z kníhkupectva som odišiel bez knihy. Peniažky nemám nazvyš a ešte k tomu, je to kniha pre ženy. Alebo ženská kniha? No som predsa chlap, nemôžem to čítať. Kniha mi neschádzala z mysle. Opäť si prečítam ženskú knihu? Zvedavosť a snaha poznať celý príbeh detailne boli silnejšie, ako fakt či je tá kniha pre ženy alebo nie. Peniaze boli, sú aj budú. Na druhý deň som vletel do kníhkupectva silou uragánu. A? Správne rozhodnutie. Zážitok mám neuveriteľne silný. Kniha ma dostala. Úplne a bez milosti.

Bolo zvláštne čítať knihu, keď viete, že jedna z hlavných postáv zomrie. Termín hlavná postava je triviálny. Nie je to román typu, kde bolo tam bolo, sex a prachy . Je to takmer dokument. Dokument o živote. Skutočný príbeh. Ohúril ma príbeh ženy, ktorá bola a je veľmi silná. Znie to ako totálna fráza, ale ako to napísať inak?? Prežiť to všetko a mať chuť žiť ďalej, je poriadna sila. Príbeh vo mne zanechal veľký smútok, pretože Collin – manžel autorky bol človek, ktorého ľudia museli milovať. Obľúbil som si ho. Veľmi. Pre jeho činy, výroky, pre jeho pohľad na život. Pre jeho prístup k životu. A to som ho nepoznal a nikdy som ho nestretol. Prostredníctvom spisovateľky mi je taký blízky, že ma jeho smrť bolí. Pripomína mi môjho spolužiaka zo strednej školy. Ja som sníval o tom, že sa stretnem s Michaelom Jacksonom a on? Chcel žiť obyčajný, rodinný život. Bol taký skromný a vyrovnaný. Vedel presne čo chce. My ostatní sme stavali vzdušné zámky, totálne mimo reality. Krátko po svojich 18-tych narodeninách zomrel. V lete, presne dva mesiace po maturitách, sa pri kúpaní v jazere utopil.

Collin mi pripomenul môjho spolužiaka a kamaráta. Mám smútok v duši. Akoby mi zomrel kamarát, príbuzný alebo niekto veľmi blízky. Obdivujem spisovateľku, pretože strata takého človeka je nekonečná. Sama s malými deťmi, bez úžasnej a spriaznenej duše. To je na zbláznenie. Za pár rokov s Collinom zažila toho toľko, čo my poniektorí nezažijeme za celý život. Stretnúť v živote takého partnera, s ktorým do seba zapadnete ako ozubené kolesá, má šťastie iba pár vyvolených. Bojím sa o autorku knihy, pretože nahradiť tak úžasného človeka je nemožné. A to prekliate porovnávanie. Bude to určite ťažké. Držím jej silno palce, pretože jej z celého srdca želám lásku a šťastie. Mňa by strata takého úžasného a blízkeho človeka natrvalo zlomila.

Mám potrebu stretnúť sa s autorkou. Objať ju a zakričať jej do ucha, že mi spôsobila citový rozvrat v duši. Cítim smútok, ale aj nadšenie z toho, že v živote sa dejú aj krásne veci. Trvajú však nehorázne krátko. Píšem tu slová, ktoré možno znejú takmer ako vyznanie. Vyznanie knihe. Obdiv patrí autorke. Chcem chváliť, pretože negatívneho je všade dosť a dosť. Kritizovať a haniť vieme rýchlo a veľa, opak nerobíme takmer vôbec. A ja chcem chváliť! A basta!

Kniha približuje život v New Yorku. Čitateľ sa o preslávenom meste dozvie veľa zaujímavého. Veľa sa naučí. Dej knihy je dojímavý. Kniha je plná brilantných opisov udalostí a ľudí. Opisy zážitkov s Collinom a vlastnou mamou sú čarokrásne. Je písaná jednoduchučko, výstižne a vecne. Plakal som ako malé decko. Plakal som veľa a často. Prečítal som množstvo kníh, ale máloktorá kniha ma tak rozhodila. Ak, tak skôr od zúrivosti, aká je blbá. Táto knižka mi rozbila vnútro, pretože som zistil, že žijem taký smiešny a povrchný život, že to až bolí. Ďakujem autorke za veľa. Tej babe verím každé slovo, každú čiarku a aj medzery medzi slovami. Vyreval som sa ako chlapec a bol to oslobodzujúci a nádherný pocit.

Názvy kníh sa veľakrát – takmer vždy, dávajú pre efekt. Sú nezmyselné a mylné. V tomto prípade je názov presný a výstižný. Je ako niť, ktorá viaže celú knihu do jedného celku. Tá veta Vám po celý čas hučí v ušiach a vyvoláva vo Vás trpkosmutný pocit. Slovíčko mal s Vami máva ako so záclonou v prievane.

Kniha Andrei Coddington, veľkej sympaťáčky – Mal to byť pekný život je nádherná. Viem, viem, že bude veľmi úspešná, pretože je napísaná s láskou o veľkej, veľmi veľkej láske. Je to kniha, ktorú môže napísať iba žena. Silná žena. Uf, fráza? Ale nie je. Zaujímavá žena. Silná a zaujímavá Andrea. Andrea vďaka. Vďaka za ten príval pocitov a citov. Mal to byť pekný život vo mne spáchal spúšť. Želám spisovateľke veľa šťastia. Prosím Boha ešte o jednu veľkú lásku, ešte o jednu spriaznenú chlapskú dušu pre Andreu.

Komentare zo stareho blogu: