Je tu nová kniha o našich pamiatkach. Volá sa 700 slovenských hradov, zámkov,
kaštieľov, panských sídel a pevností. Autorom je Ján Lacika. Ide obrázkovú publikáciu
s minimálnym množstvom textu. Kúpil som si ju za skvelú akciovú cenu. Ešte šťastie, pretože
kniha bola pre mňa trpkým sklamaním.
Obal je celkom vkusný. Ide o väčší formát knihy. Fotografie sú spracované na
kvalitnejšom papieri. Po prečítaní úvodu, ktorý je k takýmto obrázkovým publikáciám
písaný asi iba pro-forma, som mal úsmev na tvári. Infantilný text, ktorý mi neodovzdal ani
tie najzákladnejšie informácie o stavbách zobrazených v knihe, ma rozosmial. Snažím sa
pochopiť cieľ autora pre vytvorenie knihy s takýmto názvom. No nechápem ho! Kniha nemá
tak veľa strán, ako by sa od bombastického názvu očakávalo. Objekty sú často zobrazené
na malinkých fotografiách. Ja tomu hovorím, že viaceré pamiatky by ani vlastná mater
nespoznala, v tomto prípade ani sám staviteľ. Niektorým pamiatkam venoval autor aj jednu
stránku alebo dokonca dve. Koľká to milosť! Myslím si však, že každý jeden objekt by si
zaslúžil jednu samostatnú stranu s väčšou fotografiou. Kniha na mňa pôsobí ako štúdia
nejakého fotografa, ktorý sa učí fotografovať. Nasekané fotografie pôsobia únavným dojmom
a po pár stranách je to nuda, príšerná nuda. Nič nové, nič nápadité a originálne. Chýba
tomu náboj, iskra a estetičnosť. Akoby ste si prezerali inventúrny zoznam. Možno zoznam
budov realitnej kancelárie. Na konci knihy, dobrej knihy, zvykne byť slovník pojmov. Síce
načo? Textu je pramálo. Chcelo by to na konci knihy abecedný zoznam objektov uvedených
v knihe spolu so stranou, na ktorej sa nachádzajú. Síce načo? Podľa abecedy sú pamiatky
zoradené v knihe. Možno by zoznam predsa len urýchlil hľadanie a orientáciu v diele.
Myslím, že niektorí flogeri alebo turisti, robia oveľa kvalitnejšie a zaujímavejšie fotografie
ako autor. Prečo oni nevydajú každý rok knihu svojich fotografií? Veď dnes sa nám tu
predvádza v hlavných úlohách plno netalentovaných ľudí! Akože prečo? Kto je na nich
zvedavý?
Pohrať sa so svetlom, zachytiť objekty ráno alebo večer, v lete alebo zime? Na to rýchlo
zabudnite. No Lacika nie je Kállay, to je pravda a nikdy ani nebude. Aký majú zmysel
obrázkové knihy? Snáď sa tam majú ocitnúť zaujímavé a umelecké fotografie. A ak nie
umelecké, tak aspoň na hranici umeleckosti. Niektoré fotografie na mňa pôsobia staro
a veľmi amatérsky. Aký bol cieľ publikácie? Obehnúť Slovensko, nafotiť pamiatky a čo som
nestihol, nevadí? Pohoda? Použijem svoje staršie fotky spred pár rokov a kniha je hotová?
Zdá sa mi, že ide iba o akúsi zárobkovú činnosť, ktorej pán Ján Lacika úplne prepadol.
Publikácia u mňa vyvolala pocit, že ju autor rýchlo zbúchal. Každý rok vydáva obrázkovú
knihu. (Pravdou je, že oveľa väčším obchodníkom v rovnakej oblasti je pán Vladimír Bárta.
Produkuje obrázkové knižky ako na bežiacom páse.) Je to nevyhnutné? Je to potrebné?
Kto je pán Lacika? Fotograf? Historik? Turista? Spisovateľ? Cestovateľ? Obchodník?
Jasné, v úvode je napísané citujem: „V tejto knihe sme zmapovali sedemsto pamiatok,…“
Načo?…Ak chcem vedieť ako vyzerá nejaká pamiatka, ktorú hľadám, kuk je tu internet.
Dobre a ak kniha, tak takáto? Zmapovanie takto? O ničom? No nem môžem si pomôcť.
Nedopadlo dobre.
Ceny kníh sú astronomické a kúpiť si akési leporelo o pamiatkach dnes nemá najmenší
význam. Internet je plný super fotografií našich hradov a kaštieľov. V súčasnej dobe už má
zmysel vydávať iba knihy, ktoré obsahujú vyčerpávajúce a podľa možností nové informácie
o pamiatkach. To znamená, že ide o výsledky nejakého archeologického, umelecko-
historického, alebo architektonicko-historického výskumu, ktorý vrhne na pamiatku nové
svetlo a je doplnený množstvom fotografií jedného objektu. Skvelé sú práce Martina
Bónu alebo Michala Šimkovica. Obrovskú dieru na trhu ako-tak zaplátala Encyklopédia
slovenských hradov, kde je množstvo hodnotných informácii od slovenských hradológov.
Česi majú takýchto kníh celé desiatky. No, čo už. My sme Slováci! Je oveľa jednoduchšie
niečo pocvakať a hodiť to do knihy, ako si niečo seriózne naštudovať a potom vydať knihu.
Kto má pre Boha na to čas??? Toľká námaha! Rýchla práca, rýchle prachy! Možno by bolo
potrebné si naštudovať aj niečo o fotografii. Hm? No zdá sa, že knihy typu pána Laciku nás
nezachránia. Doslova a do písmena sú to vyhodené peniaze. Totálne. Publikácia charakteru
leporela by mala ešte možno význam pre zahraničného turistu ako prezent. Samozrejme
v patričnej jazykovej mutácii.
Opäť som si kúpil vec na zachytávanie prachu. Nemal som si ju unáhlene objednať
cez internet. Mal som dvihnúť zadok a ísť si ju prelistovať do kníhkupectva. Zasmiať sa
a pobaviť. Peňaženka by ostala plnšia. Som to ja ale trúba. Chlapci a dievčatá nebuďte
trúby. Za prachy na knihu radšej choďte na výlet, niekam na hrad. Urobíte si svoje vlastné a krásne fotografie.Budete mať fantastický a jedinečný zážitok a budú to oveľa lepšie investované peniaze.